Nádych, výdych, nádych, výdych, nádych, výdych. To som si v mysli hovorila, keď som premýšľala nad Vašimi rôznorodými reakciami na tento príbeh. Áno, áno, už vopred som sa začala strachovať, aké reakcie môže vzbudiť. 🙂 Dobrá somarina čo? Dlho som uvažovala, či sa vôbec tejto téme vo svojom blogu budem venovať, ale nakoniec som sa rozhodla, že o tom nemôžem nenapísať, nakoľko mi vnútorná motivácia a viera podporená motivačnými pomôckami v podstate zachránila zadok. Ako? Čítaj ďalej.
Ak si už čítal/ a článok o mojich podnikateľských pokusoch, tak už vieš základ toho, ako to celé začalo (ak nie, odporúčam ti prečítať si najskôr ten).
Po úspešnom ukončení podnikania na jeseň v roku 2015, keď som sa neúspešne snažila presťahovať do „veľkomesta“ som sa zatúlala do kníhkupectva a hľadala niečo, čo by ma mohlo osloviť, niečo čo by mi možno dalo nádej, niečo čo by mi pomohlo nemyslieť stále na to, kam som sa až dopracovala. Bez peňazí, takmer bez priateľov, bez energie a motivácie o niečo sa ďalej snažiť. Zažívala som úplné vyhorenie a totálne prázdno.
Nakoľko sa blížil koniec kalendárneho roka, boli už v predpredajoch spustené nové diáre. Vždy som mala nejaký diár, či už obyčajný, alebo učiteľský. Tak som sa v tom prehrabávala a narazila som na „motivačný diár“. Dnes už nájdete na pultoch v rôznych obchodoch obrovské množstvo podobných diárov, v tom roku boli v ponuke v danom kníhkupectve len tri. Každý som otvorila a skúmala čo mi ponúka diár plný motivácie. Dlho to netrvalo a rozhodla som sa pre diár, ktorý ma zaujal na prvý pohľad obálkou, ale taktiež množstvom zaujímavých cvičení, o ktorých som predtým nikdy ani len nepočula. Napriek tomu, že sa mi diár páčil a chcela som si ho kúpiť, pre istotu som sa pozrela na zostatok na účte. Necelých 50 eur. Do výplaty ďaleko a treba ešte aj žiť. Priznám sa, že som ten diár listovala ešte veľmi dlho, kým som sa rozhodla zariskovať a predsa svoje posledné peniaze investovať do niečoho, čo sa nedá zjesť.
Nečakala som do januára, ale rozhodla som sa, že s prvými cvičeniami začnem hneď. Potrebovala som sa odraziť teraz, nie o dva mesiace. Snažila som sa naozaj úprimne plniť všetko tak, ako tam bolo napísané. Stanoviť si ciele, byť každý deň za niečo vďačná, rozvíjať sa v rôznych oblastiach, veriť a modliť sa. Ale bolo to viac ťažké ako som si myslela. Po toľkom sklamaní a bolesti som mala tak otupené vnútorné prežívanie, že som sa bála opäť si pripustiť akékoľvek emócie, aby to opäť nezačalo tak bolieť. Nemyslieť na minulosť, ale na prítomnosť a budúcnosť bolo heroicky ťažké, nakoľko bolo potrebné nechať odísť veci, ktoré sa nestali ešte tak dávno. No nič, každý večer som si napísala tri veci, za ktoré som vďačná, prečítala svojich 101 cieľov/ túžob na najbližší rok a potom sa za to všetko pomodlila.
Prvé dni, týždne som necítila takmer žiadnu zmenu. Ale po niekoľkých mesiacoch som si uvedomila aký to malo zmysel. Postupne som privykala svoju myseľ a svoje prežívanie na pozitívne myšlienky a pocity. Doslova som ju očkovala a bombardovala tým čo chcem, nie tým čo nechcem alebo čoho sa bojím. Stále to však nebolo ono, stále som si nebola istá či s tými úlohami pracujem dobre, tak som sa rozhodla, že napíšem samotnému tvorcovi tohto diára. Môj cieľ na konkrétny rok bol: „Splatiť všetky dlhy.“ Prišlo mi to nemožné a tak veľké, že som sa potrebovala poradiť. Najprv som si myslela, že niekto taký ako on sa mnou určite nebude zaoberať a možno si ani moju správu neprečíta, no opak bol pravdou. Odpísal mi ešte v ten deň. Vymenili sme si niekoľko správ a ja som sa cítila lepšie. Cieľ som po našom rozhovore upravila na nefinančný cieľ: „Robím to čo milujem a to mi prináša hojnosť“. Cieľ o splatení dlhov bol súčasťou tohto cieľa.
A tak šiel deň za dňom a ja som poctivo robila na ďalších a ďalších úlohách z diára. Snažila sa pozerať vpred a robiť to, čo milujem, najlepšie ako viem.
Ku koncu roka 2016 som už netrpezlivo očakávala novoročnú verziu, keďže to u mňa krásne fungovalo. A aké som mala výsledky? Nuž, našla som lásku svojho života, môjho milovaného Jakuba, mala som splatenú viac ako polovicu dlhov a robila som prácu, ktorú dodnes milujem.
Koncom roka som sa stretla na káve s Matejom, ktorý ma zavolal von so zaujímavou myšlienkou. Vytvoriť skupinu aktívne sa stretávajúcich ľudí, ktorí majú diár, aby sme si pomáhali v plnení svojich snov navzájom. Táto myšlienka ma nadchla. Bolo extrémne náročné pracovať na sebe úplne sama, bez podpory niekoho, kto by tomu rozumel, alebo aspoň chcel rozumieť. A vytrvať? Veď buďme k sebe úprimní. Skvelým príkladom sú novoročné predsavzatia. Už ste si niekedy nejaké dali? Určite áno! A koľko ste vydržali? To Vám teraz nechcem „nakladať“, ale vieme, aké je to náročné ak sa o niečo snažíme a ešte k tomu bez podpory.
No a tak som sa pustila do organizovania prvého motivačného stretnutia v Košiciach. A bolo úžasné. Rovnako ako každé ďalšie. Miškovi (tvorcovi diára) som o tom napísala a bol veľmi potešený, že vznikla takáto iniciatíva. Pomohol mi stvoriť plán stretnutí tak, aby boli efektívne a pomáhali ľuďom reálne sa posúvať vpred. A ono to fungovalo. Stretávali sme sa vždy raz v mesiaci a posúvali sa spoločne vpred. A moje výsledky v roku 2017? Splatené všetky dlhy, šťastne zasnúbená, vnútorne vyrovnaná a kariérne novopečená zástupkyňa riaditeľa.
Začal rok 2018 a stretnutia pokračovali. V podstate sa okruh ľudí zúžil na stálice, ktoré to mysleli naozaj vážne a chodili pravidelne, potom prišli ľudia, ktorí si len aktuálne potrebovali niečo vyriešiť až po ľudí, ktorí sa prišli pozrieť a buď ostali, alebo šli hľadať niečo iné. Niekedy nás bolo na stretnutí tucet, niekedy sme boli traja. Ale vždy to malo svoj drive. A moje výsledky na konci roka 2018? Odhodlanie založiť stretnutia pod vlastnou „značkou“ My Mission. Spojenie vo sviatosti manželskej s mojím milovaným Jakubom. Pokračovanie v robení toho, čo milujem. Podpora ľudí v snahe dosiahnuť to, po čom túžia. Noví výnimoční priatelia na celý život.
Rok 2019 som v rámci stretnutí rozbehla pod vlastnou značkou My Mission. Upravila som smerovanie stretnutí, nastavila konkrétne cvičenia podľa toho, ako to mne fungovalo a plná elánu to rozbehla. Stretnutia sa rozbehli naozaj krásne, nastavili sme ich na každé dva týždne a ľudia sa krásne posúvali a posúvajú stále vpred.
Čo sa ale stáva a mne sa teda stalo, prišli zdravotné ťažkosti. Po tom, ako sme prišli o dieťatko som sa relatívne rýchlo otriasla a stretnutia s krátkou prestávkou pokračovali. V máji som však ostala doma chorá a opäť tehotná a vo vedení stretnutí som nemohla pokračovať. Bála som sa, čo to pre tých ľudí bude znamenať, či sa budú naďalej posúvať i bez stretnutí. A oni nesklamali ani mňa, ani seba. Pomáhajú si navzájom, podporujú sa, vytvárajú spolupráce a sú pre mňa veľkým zdrojom inšpirácie a povzbudenia, za čo im v tomto čase všetkým nesmierne ďakujem. Ďakujem, že ste trpezliví a verím, že čochvíľa stretnutia opäť rozbehneme.
V skratke som sa Vám snažila predostrieť ako mi osobnostný rozvoj spojený s vierou pomohli prekonať naozaj ťažké chvíle života, ale i sa efektívne posúvať v tých veselších. Ale teraz k meritu veci. Prečo to celé vlastne píšem. Postupne ako sa stretnutia stávali známejšími a slovné spojenie „osobnostný rozvoj“ populárnejšie, mi začali písať rôzni ľudia s obavami o moje duševné i kresťanské zdravie. Nechápali ako sa ako kresťanka môžem niečomu takému venovať, že je to len nová vstupná brána pre zlo do môjho života, že ide o kult JA (ja všetko dokážem, ja im ukážem, ja som na prvom mieste a potom všetko ostatné…). Odhovárali ma od týchto aktivít a aj napriek mojej snahe vysvetliť, to nedokázali pochopiť, ba si ma odstránili z priateľov na sociálnych sieťach. Áno dobre čítate.
Bola som sklamaná len som nevedela či zo seba, či z toho celého. Ok, nechcela som ísť proti svojej viere, tak som zašla za viacerými kňazmi pre radu. Veľmi detailne sme sa porozprávali o tom, čo vlastne robím, akým konkrétnym spôsobom sa snažím ľuďom pomáhať, ako celý „osobnostný rozvoj“ vnímam ja. A viete ako to dopadlo? Podporili ma.
Vydýchla som si a prosila Boha o to, že ak je to jeho vôľa, môžem ľuďom takto pomáhať i naďalej. Paradox je, že aktuálne nemôžem, ale to je len dočasné. 🙂
Týmto mojím postojom som Vám chcela povedať len to, že ak sa hlásite k nejakej viere neznamená, že nemôžete pracovať na svojich vôľových, vytrvalostných či iných vlastnostiach. To, že ste veriaci neznamená, že musíte byť chudobní. To, že ste veriaci neznamená, že nemôžete mať nejaké pozemské ciele – vytúženú prácu, okolo seba úspešných poctivých ľudí, dom, auto, či chodiť 5x v roku na dovolenku.
Ja verím, že Boh nám dal každému vôľu, talenty, dary na to, aby sme ich použili pre budovanie aj krajšieho pozemského sveta a pomohli ľuďom okolo nás stať sa lepšími. A to je to, o čo sa snažím. Žiť pekný život v súlade s mojou vierou.
Nakoľko som sľúbila, že na tomto blogu neuvidíte nikdy reklamu, chcem sa poďakovať niekoľkým ľuďom aspoň inkognito.
Bohu za to, že mi pomáha pomáhať.
Môjmu mužovi za to, že si pri mne vždy stál, že si ma vždy podporoval a vždy si vo mňa veril.
Miškovi za to, že napriek tomu, že si dnes už veľkou osobnosťou, so mnou vždy komunikuješ otvorene, úprimne a nápomocne, a tak úplne nezištne pomáhaš neznámym ľuďom.
Matejovi za úžasnú myšlienku, ktorá bude stále prvotne tvoja, a za to, že si tak pomohol mnohým ľuďom žiť lepší život.
Beátke za to, že si so mnou od prvého stretnutia až dodnes. Si moja výnimočná priateľka, ktorá ma stále inšpiruje a pomáha mi pozerať na veci a situácie z mnohých perspektív.
Niky za to, že si najlepšia podporná partnerka akú som si mohla vybrať. Spolu sme toho už preskákali veľa a verím, že ešte veľa preskáčeme (možno aj vo fitku).
Riške za to, že mi ukazuješ, že aj decká v tvojom veku už môžu žiť a zmýšľať nadčasovo.
Ľudke za to, že mi ukazuješ, že v dnešnom svete sa dá žiť život snov s plnou vierou, šťastím a gráciou.
Erikovi za to, že si mojim ozajstným priateľom asi od vekov, a že mi ukazuješ ako žijú vizionári.
Lukášovi za to, že si sa nevzdal a rozhodol si sa žiť život obrátený o 180 stupňov. Práve tvoj príbeh ma presviedča o tom, že moja snaha má zmysel.
Každému kto si prečítal tento článok a chápe ho len ako vyjadrenie môjho skromného názoru.
Dnes Vám všetkým prajem otvorené srdce pre lásku i pre ľudí.
S láskou, Nels.
(Ak by ste predsa chceli vedieť s akými diármi pracujem, kto sú ľudia ktorých som vyššie spomenula a čo vlastne robia, napíšte mi a rada Vás na nich prelinkujem.)
